PH - 13
24. 3. 2013
Dávno zabudnuté túžby
O niekoľko hodín Gabriel sedel v aute a preklínal svoje nebezpečné myšlienky.
Stále ho videl pred sebou. Počul jeho vľúdny, jemný hlas. Cítil jeho telo na svojom tele.
Už dávno nikoho tak nechcel. Myslel si, že potlačil túto časť svojho ja vtedy v noci, keď sa stal temným lovcom.
Stáročia ubiehali, príležitostne sa mu spoločnosti aj zachcelo, ale naučil sa ovládať. Naučil sa túžbu umŕtviť. A teraz všetko jeho sebaovládanie ničí tento mladý muž, ktorý v ňom vyvoláva divokú šelmu, ktorá sa chystá na útok.
Dávno zabudnuté sa prebudilo ako pokušenie, ktoré ho existenčne ohrozovalo. Rozmýšľanie o ňom ho rozptyľovalo. Trýznilo.
Túžil po ňom tak, že to hraničilo so zúfalstvom.
Prečo? Čo také bolo na ňom? Ani o ňom nič nevedel, len to, že mal veľký zmysel pre humor a že si obdivuhodne vedel zachovať chladnú hlavu v každej situácii.
A napriek tomu túžil po ňom tak ako po nijakom inom, dokonca viac ako po svojej manželke.
Nemá to význam.
Vypol motor, vystúpil a vošiel do domu. Hodil kľúčiky na kuchynský pult a ostal stáť. V dome bolo ticho, len na poschodí čosi klopkalo.
Prešiel cez tmavé miestnosti a vyšiel po schodoch bohato zdobeného mahagónového schodiska do pracovne. Spod zavretých dverí vychádzalo na perzský behúň svetlo.
Ticho stlačil kľučku a otvoril.
"Mike, čo tu, došľaka, robíš?"
Jeho pobočník, hlasno nadávajúc, vyskočil z otáčavej stoličky.
Gabriel sa musel ovládať, aby nevybuchol smiechom, keď videl, ako bola táto vyžla pripravená na najhoršie. Mal hnedé oči, ktoré boli svetlé a keď mu blčali ako teraz, mali odtieň červenej. Brada s dvojdňovým strniskom, ktorú by si už mal oholiť, sa mu od strachu triasla. Prehrabol si rukou čierne vlasy, ktoré mu obyčajne spadali na plecia, ale tentoraz si ich nechal skrátiť. Gabriel doteraz neprišiel na to, čo ho prinútilo to urobiť. Vysoký bol dosť a možno by bol riadnym chlapom, keby trochu posiloval a nabral nejakú svalovú hmotu. Nato však Mike zvysoka kašle. Neustále opakuje, že intelekt je dôležitejší ako svaly. A pri úteku by mu len zavadzali. Radšej to nekomentoval.
"Kristepane, Gabriel, nevedel by si sa pohybovať trocha hlučnejšie? Hrozne si ma vyľakal."
Gabriel uvoľnene mykol plecami.
"Myslel som si, že pôjdeš skôr domov."
Mike dal stoličku na miesto a opäť si sadol a posunul sa k stolu.
"Mal som to v pláne, ale chcel som dokončiť pre teba tie podklady o Zelmanovi."
Gabriel sa usmial. Mike Raugier bol možno väčšinou náladový a otravný, ale vždy sa dalo naňho spoľahnúť. Preto si ho vybral za pobočníka a oboznámil so svetom temných lovcov. "Zistil si niečo?"
"To si teda myslím. Zistil som, že má dvestošesťdesiat rokov."
Gabriela to prekvapilo. Pokiaľ vedel, nijaký démon tak dlho nežil.
"Ako je to možné?"
"Neviem. Temní lovci sa ho už dlho usilujú dostať, ale každého zabije. Zdá sa, že ten zmrd sa na vás s obľubou vyvršuje." Mike sa vrátil k počítaču.
"O Zelmanových metódach nie je v Bacheronovej databáze nič mimoriadne, a keď som sa predtým s Bashom o ňom rozprával, povedal mi, že sa nevie, odkiaľ prišiel a koho všetkého prenasledoval. Ale ešte pohľadám."
Gabriel prikývol.
"Mimochodom," povedal Mike a pozrel na neho spoza pleca.
"Vyzeráš hrozne."
"Asi je to pravda, lebo dnes večer mi to hovorí každý, koho stretnem."
Keď si Mike všimol, čo má na sebe, usmial sa pod mini fúziky.
"Prečo nie si v loveckom?"
Gabrielovi sa nechcelo nič vysvetľovať.
"Keď už hovoríme o šatách, mohol by si mi kúpiť nový kožený kabát?"
"Načo?" spýtal sa Mike podozrievavo.
"Na starom je na pleci diera."
"Od čoho?"
"Zaútočili na mňa. Od čoho by tam asi bol?" Mika správa vyľakala.
"Si v poriadku?"
"Nevyzerám?"
"Nie, vyzeráš hrozne." Zopakoval mu vetu, ktorú mu už pred minútou povedal.
Mika sa človek len tak ľahko nezbaví.
"Cítim sa však fajn. Prečo si nejdeš trocha zdriemnuť do nejakej hosťovskej? Veď sú štyri ráno."
"O chvíľku pôjdem. Len toto dokončím. A práve zisťujem, čo také urobil Súmrak, že napálil Basha."
Gabriel počul tón oznamujúci okamžitú správu.
"Povedz Joeyimu, nech prestane Basha provokovať, lebo ho roztrhá na kusy."
Mike zvraštil čelo.
"Joey?"
"Súmrakovo ozajstné meno je William Joseph Maley. Myslel som, že to vieš."
Zachichúňal sa.
"Dopekla, neviem. Poznám niekoľko pobočníkov, ktorí mi zaplatia, keď im to poviem." Zauvažoval.
"Zradný, samozrejme, tiež nie je skutočné meno, však?"
"Nie, je to Oliver Kat William."
Mike vydal zvuk vyjadrujúci asi potešenie.
"Tak za toto už asi niečo skasírujem."
"To sotva," schladil ho Gabriel.
"Iba ak ja - pár kopancov do zadku, keď Zradný zistí, že to vieš."
"Vďaka za tip. Ďalšia možnosť ako vydierať temného lovca, keď budem od neho niečo potrebovať."
Gabriel zavrtel hlavou. Ten chlapec je nepolepšiteľný.
"Večer sa uvidíme."
"Hej, dobre."
Zavrel dvere a prešiel dlhou chodbou k spálni. Veľká, luxusne zariadená miestnosť ho privítala tmavými, lahodnými farbami, ktoré nedráždili jeho oči citlivé na svetlo. Mike zapálil tri sviece v malom nástennom svietniku a plamienky blikotali na pozadí bordových tapiet.
Bol to jeho azyl pred denným svetlom.
Dal okná zadebniť, hneď ako tento neoklasicistický dom spred občianskej vojny kúpil. Nijaký temný lovec by sa neuložil do spánku niekde, kde by ho mohol náhodou prekvapiť slnečný lúč.
Vyzliekol sa a ľahol si do širokej postele, ktorú vlastnil od štrnásteho storočia. Hlavou mu vírili ťaživé myšlienky.
Zelman mu unikol a v nasledujúcich niekoľkých dňoch bude mimo jeho dosahu.
Došľaka.
S tým sa však nedá nič robiť. Nič, len byť pripravený, keď sa Zelman zjaví. Jeho útechou bolo to, že s určitosťou vedel jedno: príde najskôr za ním. Získa čas ochrániť Liliho a Adama.
Lili.
Jeho meno mu plachtilo v mysli spolu s predstavou modrých očí. Jeho úd sa okamžite pritlačil na chladivé hodvábne prikrývky. Zastonal od hlboko zakorenenej bolesti.
"Nie je môj," povedal ticho.
A pri všetkých olympských bohoch ani nikdy nebude, i keď v kútiku srdca si želal pravý opak.
Lili zamraučal, keď cítil na bruchu teplú, silnú ruku, ako prechádza od holého brucha k boku. Inštinktívne sa primkol k hladkajúcej ruke a v tele sa mu ihneď prebudila túžba.
Gabriel ho obrátil na chrbát a zmocnil sa jeho pier. Pri tom dotyku sa mu až zakrútila hlava. A aj z pocitu jeho sily a mužnosti. V živote mu nič nerobilo tak dobre ako dotyk jeho jazyka na svojom a jeho úžasné telo, ktoré sa na ňom vlnilo.
Horel čím ďalej, tým viac.
Jeho bozky boli prudké a horúce, no, čo bolo zvláštne, boli zároveň nežné. Zatváral oči a vdychoval korenistú vôňu jeho pokožky a cítil páľavu z jeho úst.
Rukami prechádzal cez jeho hodvábne vlasy a bolo rozkošné, ako sa mu točili okolo prstov.
Odsunul sa, nehybne na neho žiadostivo hľadel a jeho túžba rástla. Tie nádherné svaly sa mu vlnili pod rukami.
"Chcem ťa," povedal vášnivo a majetnícky.
'Aj ja ťa chcem," odpovedal a objal mu nohami štíhle boky.
Jeho úsmev, diabolský kvôli špicatým zubom, bol úchvatný. Otočil sa s ním, schúleným v jeho náručí, na chrbát a pritisol ho k sebe. Hrýzol sa do pery, keď pozeral na jeho peknú tvár, a medzi stehnami cítil zároveň jeho mužné telo.
Túžobne sa obtieral o jeho dlhý, tvrdý úd. Po tomto láskaní zastonal, prešiel po ňom dychtivým pohľadom a oboma rukami ho začal hladiť po nahej hrudi, kým prsty nenarazili na dva púčiky bradaviek. Prikryl mu ruky svojimi, keď mu prstami bradavky jemne stláčal.
"Mohol by som sa takto na teba dívať celú noc," povedal pošepky.
Takto by to povedal aj Lili. Nič by ho totiž nepotešilo viac, ako keby sa odteraz mohol večne pozerať naňho, ako okolo neho chodí nahý.
Tá chôdza… To telo…
Bolo to viac, ako znesie smrteľník. Zdvihol boky a posunul ho viac dopredu.
Podoprel sa rukami. Nahol sa, jeho vlasy vytvorili nad nimi tmavý baldachýn.
"Toto chcem," povedal a chytil mu tvár a priložil svoje pery na jeho pery. Maznal sa s jeho dolnou perou.
Zastonal, keď rukou skĺzol od hrude po boku medzi jeho nohy. Ale stoporeného penisu sa nedotkol. Pokračoval ďalej, k zadočku. K miestu, ktoré malo byť pred ním utajené.
"A toto chcem najviac." Zasunul do neho hneď dva prsty.
Syčal od rozkoše, keď ho neprestával láskať. Jeho prsty vchádzali, vychádzali, obracali sa a rozťahovali, a on si myslel, že zhorí.
Odsunul sa mu od pier.
"A teraz mi povedz, čo chceš ty."
"Teba," vydýchol Lili.
"Tak potom ma tu máš." Chytil ho pod kolenami, ktoré mu natlačil až k hrudi, aby sa odhalil ten otvor rozkoše. Pomaly svoj stoporený úd vnoril do jeho tela.
Plný očakávania si Lili hrýzol peru a túžil ho už cítiť. Tešil sa, ako ho absolútne vyplní a ako spolu zažijú túto najintímnejšiu chvíľu.
Už cítil ako sa do neho tlačí. Ako zapaľuje vášeň, ktorá je rozdúchaná.
Keď si už bol istý, že do neho vkĺzne, ozval sa budík.
Omámene ho Lili vypol a zakňučal do vankúša.
"To nie je fér," zahundral a vstal.
Teraz, keď boli v najlepšom.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
