PH - 12
24. 3. 2013
Vysvetlenie
Keď Gabriel odišiel, Lili zavolal Adamovi, že je v bezpečí. Potom sa napochytro osprchoval a v kraťasoch a tričku požičanom od Grega sedel na pohovke, jedol lasagne. Greg aj deti už išli spať.
Lex prišiel z kuchyne, podal mu plechovku vychladeného piva, on sám mal v pohári ľadový čaj. Sadol si do kresla.
"No, dobre," povedal.
"Kde mám začať?"
"Predsa od začiatku. Chcem presne vedieť, čo sú temní lovci a démoni. Odkiaľ sa vzali Apolónove deti? A čo ich všetkých spája?" povedal Lili bez váhania.
Lex sa zasmial.
"Ideš rovno na koreň veci, však?"
Obracal v rukách pohár s ľadovým čajom. Vyzeral, akoby rozmýšľal, ako najlepšie odpovedať.
"Niekedy uvažujem, že keby som si písal denník, tak by rozprávanie bolo jednoduchšie."
Znovu sa zasmial a napil sa.
"Bolo to takto. Pred dávnymi vekmi sa prechádzali Apolón a Zeus v Tébach, keď tu naraz Zeus začal hovoriť o veľkosti ľudskej rasy. Nazval ľudí pozemským vrcholom dokonalosti. Apolónovi sa to však nevidelo a povedal, že by sa mnohé dalo zlepšiť. Chválil sa, že by bolo preňho hračkou stvoriť vyššiu rasu. Tým hodil rukavicu Zeusovi a ten mu prikázal, aby dokázal svoje tvrdenie. Apolón teda našiel a prehovoril nymfu, ktorá mu porodila deti.
O tri dni sa narodili prvé tri Apolónove deti. O tri dni neskôr dospeli a o ďalšie tri dni boli pripravené vládnuť na zemi."
Obrúskom si Lili utrel ústa.
"Ako to, že sa z niektorých stali démoni?" Napadla mu prvá otázka.
"Necháš ma láskavo pokračovať?" napomenul ho Lex s rovnakou trpezlivosťou, s akou hovoril so svojimi študentmi.
"Keďže Apolónove deti boli myslením, krásou aj silou dokonalejšie ako ľudia, Zeus ich poslal na ostrov Atlantída, kde by, ako dúfal, žili v mieri. Vieš aspoň niečo o tom?" opýta sa Lex zvedavo. Vie, že chodil na vysokú, tak sa o tom musel niečo dozvedieť.
"Neuraz sa, ale na univerzite som sa prednáškam z humanitných predmetov vyhýbal. Čo sa dalo nájsť na internete, tak to som si stiahol a to bolo tak všetko, čo som pre to urobil. Len tak som tým prešiel." Lex sa tej úprimnosti len usmial.
"Väčšina z toho, čo Platón písal o Atlantíde, je pravda. Apolónove deti boli výbojná rasa, snívali o svetovláde, a napokon o ovládnutí Olympu. Ak by sa im to podarilo, Apolón by sa stal najvyšším bohom, a tak nezasahoval." Lili tušil, ako sa to skončí.
"A starý Zeus mal z toho veľkú radosť," poznamenal so štipkou irónie.
"Bol uveličený," povedal Lex jasne ironicky.
"A ešte viac úbohí Gréci, ktorým Apolónove deti uštedrovali jednu porážku za druhou. Beznádejná situácia im už išla na nervy. Vymysleli plán, ako dostať Apolóna na svoju stranu. Vybrali najkrajšiu ženu, aká sa u nich kedy narodila, Isabellu, aby sa stala božskou milenkou."
"Bola krajšia ako Helena Trójska?" opýtal sa Lili ohromene.
"Bolo to dávno pred Helenou, ale, naozaj, zdroje hovoria, že bola najkrajšia, aká sa kedy narodila. Apolón - taký už raz bol - jej nevedel odolať. Zaľúbil sa do nej a narodil sa im syn. Keď sa o tom dopočula kráľovná Apolónových detí, rozhnevalo ju to a vyslala vrahov, aby zabili matku aj dieťa. Prikázala im, nech to urobia tak, aby to vyzeralo, že ich roztrhali divé zvery, takže Apolón by sa im nepomstil."
Lili ticho zapískal, lebo uhádol, čo sa stalo.
"Apolón na to prišiel."
"Áno, zistil to a zle sa to skončilo. Vieš, Apolón je aj bohom pohrôm. Zničil Atlantídu a bol by zahubil aj každé jedno Apolónove dieťa, keby nie Artemis."
"Prečo sa do toho zamiešala?"
"Pretože Apolónove deti sú z jeho krvi a tela. Ak by ich zahubil, zahubil by aj seba a celý svet, ako ho dnes poznáme."
"Ach," ozval sa.
"Príšerné. Dobre, že ho zastavila."
"Nielen ona, aj ostatní bohovia. Apolón však túžil po odplate. Zakázal Apolónovým deťom chodiť na slnko, aby sa mu stratili z očí a nepripomínali mu, ako ho zradili. Keďže Isabellu a dieťa zavraždili, akoby to urobili divé zvery, dal im zvieracie črty, špicaté očné zuby, ostré zmysly…" naznačil, čo už Lili pozná z kníh o upíroch.
"A čo sila a rýchlosť?"
"To a aj telepatické vlastnosti už mali a Apolón im ich nemohol odobrať." Vysvetlil.
Lili sa zamračil.
"Myslel by som si, že bohovia môžu všetko, na čo si pomyslia. Nezakladá sa práve na tom podstata božstva?" Má v tom trochu zmätok.
"Nie vždy môžu všetko. Tak ako my musia aj oni dodržiavať určité pravidlá. A pri telepatických schopnostiach platí, že ak raz vzniknú, nemôžu zaniknúť. Keď Kassandra odmietla Apolóna, dokonca ani on jej nesmel odňať veštecké schopnosti, ktorými ju obdaroval, pravda, zariadil to tak, že jej veštbám nikto neveril."
"Logické." Lili si uchlipol z piva.
"Tak teda Apolónove deti sú vyspelé duševne aj fyzicky a nesmú sa dostať na slnko. Prečo vysávajú krv? Robia to, či nie?" Chce zistiť, ako moc sa knihy približujú k pravde.
"Áno, vysávajú krv, ale len medzi sebou. Podľa Apolónovej kliatby sa musia raz za čas nakŕmiť jeden druhým, ináč by zomreli."
"Odporné," pokrčil nosom a striaslo ho pri predstave takéhoto života.
"Niektorí sa však živia aj ľudskou krvou, však?"
Lex trocha zaváhal.
"Je to trocha zložitejšie. Krv z ľudí vysávajú, keď sa z nich stanú démoni, ale viac ako po krvi túžia po ľudskej duši."
Prekvapený Lili zdvihol obočie a mierne ho zamrazilo. Gabriel teda nežartoval, keď mu o tom hovoril. No, to je hrozné.
"Načo im sú naše duše?" Spýtal sa opatrne a trochu tichším hlasom.
"Apolónove deti žijú trikrát deväť rokov. V deň dvadsiatych siedmych narodenín umierajú pomalou a bolestivou smrťou, pri ktorej sa dvadsaťštyri hodín ich telá rozpadávajú na prach."
Pri tejto predstave sa až prikrčil, ako ho naplo.
"Hrozné. Z toho plynie poučenie, že bohov neradno nahnevať."
"Áno," povedal Lex pochmúrne.
"Aby sa vyhli osudu, väčšina Apolónových detí spácha samovraždu. Iní sa rozhodnú prejsť k démonom. Ako démoni oklamú osud tým, že prijmú do tela ľudskú dušu. Žijú, kým ju majú. Ľudská duša však v ich tele nemôže žiť a vlastne začne zomierať, keď sa tam ocitne. A teda aby prežili, musia sa približne raz za mesiac vybrať na lov ľudí."
Hrozná smrť ľudí, ktorým Apolónove deti odoberú život aj dušu, sa vymykala Liliho predstavám.
"Čo sa stane s dušami, ktoré zomrú?" Položil otázku, aj keď už tušil, aká bude odpoveď.
"Sú naveky stratené. Na to sú temní lovci. Ich úlohou je nájsť démonov a oslobodiť duše, kým nezahynú."
"Hlásia sa dobrovoľne?" Znovu sa prebudila jeho zvedavosť ohľadom Gabriela.
"Nie. Výstižnejšie je povedať, že ich povolávajú."
"Ako?" Dychtivosť v Liliho hlase sa nedala prepočuť.
Lex sa opäť napil čaju. Sklopil zrak s výrazom, akoby si spomenul na niečo z vlastnej minulosti. Na niečo bolestné.
"Keď sa niekomu stane veľká krivda," povedal ticho.
"Jeho duša kričí tak hlasno, že sa ozýva v halách na Olympe. Artemis k ukrivdenému príde a ponúkne mu dohodu. Pomstí sa zaňho jediný raz, ale žiada sľub vernosti a vstúpenie do jej vojska bojujúceho proti dravým démonom."
Lili rozrušene o tom rozmýšľal.
"Ako si sa to všetko dozvedel?" Lili sa to musel to dozvedieť, odkiaľ má Lex tieto informácie.
Pozrel na neho a oči mu planuli.
"Lebo tak mi vykríkla duša, keď zomreli moje deti."
V jeho pohľade bolo toľko nenávisti a bolesti! Liliho pichlo ho pri srdci.
"Prišla Artemis za tebou a ponúkla ti dohodu?" Aj napriek zovretému hrdlu sa to opýtal.
"Ponúkla a ja som odmietol."
"Prečo?" Šanca pomstiť smrť svojej rodiny. V takej chvíli by to neodmietol ani on sám.
Lex sklopil zrak.
"Potreboval som sa pomstiť bohovi a vedel som, že by to nepripustila."
Ten príbeh už poznal, vedel, že bol zakliaty vo zvitku. Teraz chcel vedieť niečo o Gabrielovi.
"Gabriel dal dušu za pomstu svojej žene, však?"
Prikývol.
"Nesúď ho však za to prísne."
"Ani nebudem," povedal úprimne. Nevedel, čo Gabriel zažil, a kým sa to nedozvie, nemôže mu nič vyčítať.
"Povedz, Lex, môžu temní lovci získať svoju dušu späť?"
"Áno, ale málokomu sa to podarilo a každý temný lovec pri tom prechádza inou skúškou."
"To znamená, že mi nevieš povedať, ako by sa Gabriel dal oslobodiť." Skonštatoval trochu sklamane.
"To znamená, že to absolútne neviem." Upresnil.
Prikývol a začal rozmýšľať o inom. Radšej.
"Musia aj temní lovci vysávať krv?"
"Nie. Žili ako ľudia, a preto nemusia. Ak by boli odkázaní na to, či sa dostanú, alebo nedostanú ku krvi, odvádzalo by ich to od stopovania démonov." Keď nad tým Lili trochu pouvažuje tak pripustí, že to dáva zmysel.
"Prečo teda majú špicaté zuby?" Táto skutočnosť je dosť zavádzajúca, takže nie je od veci si myslieť, že krv pijú aj temní lovci.
"Aby čo najlepšie vedeli démonov nájsť a zabiť, dostali rovnaké zvieracie vlastnosti, ako majú oni. Tesáky jednoducho k tomu patria." Jednoduché vysvetlenie.
"Preto sú pre nich smrteľné aj slnečné lúče?"
"Do istej miery, skôr je to však preto, lebo sú v službách Artemidy, bohyne mesiaca, a Apolón ich preto nenávidí."
"To nie je fér." Rozhorčene zašomral Lili.
"Bohovia sú zriedkavo féroví." Skonštatoval Lex trpko.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
