PH - 11
24. 3. 2013
Nenaplnená túžba
Toto bol lovcov život a noc, s ktorou bol zviazaný prísahou. Mal ten život rád. Jeho rodinou boli povinnosti, srdcom prísaha.
Jeho práca mu bola láskou a takto to ostane naveky.
"Lili?"
Prinútil sa pretrhnúť myšlienky o peknom temnom lovcovi a pozrel na Grega, sediaceho v kresle.
"Nemohol by si skočiť do detskej izby po plienku?" opýtal sa Greg.
"Ak by som vyšiel hore tými schodmi, možno by som už nevládal zísť."
Lili sa zasmial.
"Iste, hneď som späť."
Vyšiel schodmi a kráčal chodbou. Prešiel okolo kúpeľne práve, keď z nej lovec vychádzal s osuškou okolo bokov.
Zrazili sa.
Položil mu ruku na plece, aby ho zachytil a pozrel na neho prekvapený, že sa tu stretli.
Liliho vydesilo, že strieborný náramok, ktorý vyzeral ako poskladané puzzle, sa mu zachytil do očka frotírovej osušky.
Videl tú vábnu, zlatistú pokožku a po dotyku jeho pevných rúk zatúžil po ňom ešte viac.
Srdce mu bilo pri pohľade na stelesnenie sily, z vône teplej, čistej pokožky. Mokré vlasy mal hladko sčesané dozadu, nezakrývali nič z tváre s dokonalými rysmi. Krajší azda muž ani nemôže byť.
Lovec uprel na neho tmavé oči s hriešne dlhými mihalnicami. Videl v nich takisto túžbu a padli na neho horúčosť a triaška. Hľadel na Liliho, akoby ho chcel zhltnúť, a vlastne aj sám túžil, aby ho zhltol. Celého, celučičkého.
A ako by bol rád!
"No, to je zaujímavé," povedal lovec mierne pobavene.
Nevedel, čo si počať, keď tam tak stál so zápästím nebezpečne blízko pri hrči, ktorá sa zjavila pod osuškou. Prečo ich stále niečo sputnáva?
Prešiel pohľadom po množstve jaziev, ktoré mal na tele, a napadlo mu, že by rád vedel, koľko ich bolo z mučenia, ktoré spomenul Lexovi.
"Väčšina," pošepkal, hladkajúc ho po krku. Cítil, ako sa ho dotýka vlasov. Druhou rukou, ktorou ho držal za plece, ho zovrel silnejšie.
"Čo hovoríš?" zdvihol Lili hlavu.
"Väčšina z nich je od Rimanov." Lili sa zamračil.
"Ako vieš, o čom rozmýšľam?"
"Počúvam tvoje myšlienky tak, ako si ty počúval, o čom sa rozprávam s Lexom."
I z jeho psychických schopností sa Liliho zmocňovala hrôza.
"Vieš čítať myšlienky?"
Prikývol, ale nepozrel na neho, ale na ruku v jeho vlasoch, ako keby si ukladal tento vnem do pamäti.
Opäť sa na neho pozrel tak náhle, že sa zľakol.
"Aby som ti odpovedal na otázku, na ktorú sa bojíš čo len pomyslieť. Stačí pohnúť rukou a budeš to vedieť."
"Čo budem vedieť?"
"Či vyzerám tak chutne aj bez osušky, ako vyzerám s ňou."
Rozhorela sa mu tvár, lebo jeho slovami opísal ozaj to, na čo sa bál pomyslieť.
Kým sa spamätal, lovec ho pustil a zhodil osušku, ktorá ostala visieť na náramku.
Lili bez dychu zízal na jeho nahé telo. Vypracované malo dokonalé tvary. Zistil, že zlatistú pokožku má všade. Nebol opálený, bola to jeho prirodzená farba.
Zúfalo po ňom zatúžil.
Lili nevládal myslieť na nič iné, len ako ho vezme do spálne, strhne ho na seba a potom sa naňho prevalí a takto budú po celú noc.
Juj, robil by s ním všeličo.
Kútiky úst sa lovcovi mierne zdvihli a podľa svetielok v očiach by Lili povedal, že mu číta myšlienky. Opäť.
Naklonil sa k nemu, ľahučko sa ho dotýkal tváre. Horúci dych ho na krku hrial, až pálil.
"Starí Gréci si nerobili problémy z nahoty," zaševelil.
Začal tvrdnúť. Mal by sa prepadnúť od hanby za tie myšlienky, za priania, aj zato, že stvrdne už len pri predstave, koľko orgazmov by s lovcom zažil. Teraz tu doslova slintal nad jeho nahým dokonalým, oh bože, naozaj dokonalým telom. Tak veľmi nikdy po nikom netúžil ako po Gabrielovi.
Lovec pomaly zdvihol ruku a pritiahol si ho za bradu bližšie k sebe. Hypnotizoval ho, akoby pátral po niečom v jeho myšlienkach.
Lili sa nestihol ani pohnúť a už ho lovec bozkával.
Keď zacítil jeho pery, zastonal. Toto bol iný bozk ako naposledy. Tento bol jemný. Nežný. Až horel. Vzplanul jedným dotykom.
Po jeho perách, ktorými mu z úst pomaly prešiel na krk, vznikla horúca stopa, dotýkal sa ho jemne jazykom. Lili objal lovca oboma rukami okolo nahých pliec a oprel sa oňho celou váhou.
"Si veľmi zvodný," zašepkal a prešiel mu jazykom po uchu.
"Mám však prácu a ty tak neznášaš všetko, čo nie je ľudské. A všetko nadprirodzené." Odtiahol sa a melancholicky sa na Liliho pozrel.
"Škoda."
Uvoľnil osušku z náramku, prehodil si ju cez plece a kráčal do spálne. Keď Lili videl ten nádherný sexi zadok, zaškrípal zubami.
Stál tam celý v ohni a pozeral za ním, kým nezavrel dvere.
Vtom si spomenul na plienku.
Vzápätí lovec otvoril dvere, hodil mu plienku a zasa zavrel.
"A teraz mám akože čo? Ísť dole s bolestivou tvrdou erekciou?" zamumlal si pre seba. Teraz by najradšej niekam zaliezol. Niekam, kde by bol v tme, v tichu a hlavne sám. Aby mohol uspokojiť svoje potreby pri spomienke na nahého Gabriela. Predstavovať si, ako tú jeho pôsobivú erekciu vráža do neho. Ako si ho berie bez milosti a dovádza ho do šialenstva.
"Kriste, prestaň s tým, lebo sa urobíš za pár sekúnd," okríkol sa a radšej sa otočil a vrátil sa späť ku Gregovi.
Gabriel sa oprel o zavreté dvere a premáhal divokú vášeň. Nebezpečnú, lebo túžil po niečom, čo mať nemohol a čo mu mohlo ublížiť. A za desaťtisíc ľudských životov toho preskákal dosť.
Musí prestať na neho myslieť. Ale myšlienky, ktoré na neho útočili od Liliho, ho nenechávali chladným. Počul všetko, o čom sníva. Po čom túži, a bohovia vedeli, ako rád by mu to Gabriel dal. Prinútil by Liliho kričať rozkošou, akú ešte nezažil. Pomiloval by ho tak, že by už nikdy netúžil po žiadnom mužovi, ale iba po ňom. Po Gabrielovi.
Ale práve toto nemohol. Musel si to zakázať. Zakázať túžiť po Lilim. Mužovi, ktorý práve schádzal dole schodmi vzrušený len pohľadom na jeho nahé telo.
"Dosť!"
Ako tam stál, cítil celú tiaž svojho osamelého života.
Pričasto sa riadiš srdcom, synak. Raz to bude tvoja smrť. Zachvel sa, keď si spomenul na otcove varovné slová. Ani otec, ani on vtedy netušili, aké pravdivé sa raz ukážu.
Som temný lovec.
Na toto sa musí sústrediť. Iba on môže Liliho zachrániť.
Niekde vonku je Zelman a treba ho zastaviť.
Jediné, po čom túžil, však bolo zbehnúť schodmi, vziať ho do náručia a ísť s ním domov stráviť noc skúmaním každého bodu na jeho tele perami, rukami. Jazykom.
"Som blázon," zavrčal a začal sa obliekať do šiat, ktoré mu tu nechal Lex.
Nebude už myslieť ani na neho, ani na minulosť. Má vyššie poslanie a má ho plniť.
Bol ochrancom.
Ako ochranca bude žiť a ako ochranca aj zomrie, čo znamená, že fyzické potešenie v podobe muža ako on je nemysliteľné.
Onedlho vyšiel z miestnosti, oblečený v Lexových džínsoch a čiernom svetri s véčkom, s koženým kabátom prehodeným cez ruku. Zišiel dolu schodmi, kde čakali Lex, Greg, Lili a deti.
Lex mu podal malé papierové vrecúško.
"Ajaj, ďakujem, ocko," povedal, keď si ho bral.
"Sľubujem, že budem dobrý a že sa budem vonku s deťmi pekne hrať."
Lex sa zasmial.
"Ty komediant."
"Lepšie ako dutá hlava."
Keď sa pozrel na Liliho, hneď ho vtipkovanie prešlo a zasa ním presiahol plameň. Čo také na ňom je, že sa nemôže na neho ani pozrieť, aby nezatúžil po chuti jeho pier?
Po teple jeho tela v náručí?
Odkašlal si.
"Do rána by mal ostať tu. Sem démoni bez pozvania neprídu."
"A čo zajtra v noci?" opýtal sa Greg.
"Vtedy už Zelman bude mŕtvy."
Lex prikývol.
Gabriel sa obrátil na odchod, kým však prešiel k dverám, Lili ho zastavil jemným dotykom ruky na pleci.
"Ďakujem." Lovec sklonil k nemu hlavu.
Choď preč. Okrikoval sa v mysli, lebo ak neodídeš, podľahneš nástojčivej túžbe. Pozrel poza Liliho na Lexového partnera.
"Som rád, Greg, že som sa s tebou zoznámil." Usmial sa.
"Aj ja som rád, veliteľ."
Keď sa obrátil k dverám, Lili ho opäť chytil a obrátil k sebe. Kým sa spamätal, bozkal ho na líce.
"Buď opatrný," zašepkal, keď od neho odstúpil.
Zmohol sa iba na zažmurkanie. Najviac ho dojali obavy v jeho modrých očiach, čistých ako krištáľ, obavy, ktoré cítil aj v jeho srdci. Naozaj nechcel, aby sa mu niečo stalo.
Zelman čaká.
Táto myšlienka ním prešla ako blesk. Musí ísť. Odísť od neho však bolo ťažké.
"Maj sa dobre, cukríček," povedal.
"Cukríček?" zopakoval dotknuto.
Usmial sa.
"Po tvojej poznámke 'chutný krásavec v čiernej koži' som si myslel, že som ti ostal niečo dlžný." Pustil mu ruku a okamžite pocítil ukrutnú prázdnotu.
"Je už takmer osem hodín, utekaj zavolať bratovi."
Tá ruka na pleci mu okamžite začala chýbať.
Významne sa s Lexom na seba pozreli. Videli sa posledný raz a obaja si to uvedomovali. "Zbohom."
"Zbohom, braček," povedal Lex.
Gabriel sa otočil, otvoril dvere a osamelo kráčal k autu.
Keď už v ňom sedel, nevydržal a obrátil sa. I keď Liliho nevidel, cítil, že stojí za dverami.
Nepamätal si, kedy sa posledný raz s niekým tak ťažko lúčil. A ani na tú bláznivú túžbu zostať s mužom stoj čo stoj, ani na tú si nepamätal.
Mike - lovcov pobočník
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
