PH - 08
24. 3. 2013
Šialená jazda
Prišli na tmavé parkovisko a Lili potichu hvizdol, keď na jednom z boxov pre zamestnancov videl Lamborghini Diablo. Lampa nad ním sa na čiernej metalíze odrážala ako svätožiara. Obvykle ho autá nejako zvlášť nezaujímali, Lamborghini však bolo výnimkou.
Asi patrí nejakému chirurgovi. Bol o tom isto-iste presvedčený, len tu naraz k autu pristúpil lovec.
"Čo to robíš?"
"Nastupujem do svojho auta."
"Je tvoje?" Opýtal sa šokovane. Až to zadunelo ako mu spadla brada od prekvapenia.
"Nie, kradnem ho s kľúčikmi v ruke," povedal Gabriel sarkasticky.
"Panebože," zalapal po dychu.
"Ty musíš byť prachatý!" Posunul si okuliare na špičku nosa a pobavene na Liliho pozrel.
"Čudoval by si sa, koľko si človek našetrí za dvetisíc rokov." Zažmurkal, keď pochopil, čo mu práve povedal. Azda nie je…
"Si ozaj taký starý?" opýtal sa neveriacky. Prikývol.
"Aby som bol presný, v máji som mal dvetisícstoosemdesiatštyri rokov." Šibol okom po jeho nádhernom tele a hryzol sa do pery.
"Na takého starého vyzeráš dobre. Osobne by som ti nerátal viac ako tristo."
Zasmial sa a strčil kľúčik do zapaľovania.
Ako tam čakal, kým otvorí dvere, neodpustil si uštipačnú poznámku.
"Vieš, hovorí sa, že muži, ktorí jazdia takýmito autami, si trocha kompenzujú nedostatočné vybavenie," pozrel sa veľavýznamne po dolnej časti jeho tela a zastavil sa na veľkom vydutí na džínsach.
Keď otváral dvere, zdvihol na Liliho jedno obočie a v jeho úškrnku bolo troška úsměšku, miloty a zároveň figliarstva.
Kým sa spamätal, pristúpil k Lilimu, omráčil ho mužnou vôňou a silou, vzal jeho ruku, ktorou bol k nemu pripútaný a pritlačil mu ju na rozkrok.
Kdeže, ten si nič kompenzovať nemusel.
Sklonil hlavu a šeptom povedal.
"Ak chceš presvedčivejší dôkaz…" nechal vyznieť vetu do stratena.
Pri neuveriteľnom dotyku svojej dlane ani nedýchal. V džínsach rozhodne nemal vypchávku.
Lovec mu pozeral na pery a chytil jeho bradu voľnou dlaňou. Vedel, že ho teraz pobozká.
Áno! Prosím!
"Klop, klop," ozval sa v tme Zelman.
"Nie je to darebák," povedal lovec chladnokrvne, dal si z očí dolu slnečné okuliare a vložil ich do vrecka na kabáte. Pohyboval sa náročky pomaly, aby, ako sa Lili dovtípil, Zelmanovi naznačil, že ho vonkoncom nepovažuje za súpera.
"Ja tu chcem pobozkať svojho priateľa a on nás musí vyrušovať. Kde si vyrastal? V chlieve?" S obdivuhodným pokojom sa obrátil k Zelmanovi.
"Ináč, opováž sa dotknúť tohto muža alebo chytať Lamborghini, a si mŕtvy."
Zelman vyšiel z tieňa a postavil sa do kruhu bieleho mesačného svetla. Kontrastné žltkavé svetlo z lampy mestského osvetlenia naňho dopadalo v takom zvláštnom uhle, že napriek anjelskej tvári vyzeral desivo.
"Pekné auto, temný lovec," povedal Zelman.
"Vďaka nemu ťa nie je problém nájsť. Pokiaľ ide o tvoju hrozbu, mŕtvy som už teraz." Jeho dokonalé pery sa roztiahli do posmešného úsmevu.
"A ty tiež."
V čiernom obleku s módnym pásikom Zelman vyzeral ako supermodel. Pleť mal zlatistú a bezchybnú, svetlé vlasy boli o čosi bledšie ako lovcove, až takmer biele. Jeho krása bola taká bezchybná, že vyzeral ako nie z tohto sveta. Pôsobil, akoby nemal ešte ani dvadsaťpäť rokov. Muž na vrchole sexuálnej príťažlivosti a sily.
Lili prešiel mráz po chrbte. Výzor tohto muža, vyzerajúceho tak zlovestne a zároveň tak krehko, bol klamlivý. To, čím je, naznačovali dlhé očné zuby, ktoré sa ani neusiloval skrývať, keď hovoril.
"Zabíjam ťa takmer nerád, temný lovec. Na rozdiel od ostatných, ktorých som porazil, ma zabávaš svojím zmyslom pre humor."
"No, robím, čo sa dá." Lovec sa postavil pred Liliho.
"Čo keby si nechal tohto muža odísť? Bolo by to zaujímavejšie."
"Nie."
Z ničoho nič na nich zaútočili upíry. Lili počul ostré cengnutie.
Lovec mu chytil pripútanú ruku, aby ho pri zápase nezranil, a prvého upíra so zlatistou pleťou zachytil špičkou topánky. Keď sa z upíra stal oblak prachu, uvedomil si, že tým cengnutím bolo vysunutie čepele z topánky. Čepeľ sa okamžite zasunula. Pohybom akoby z akčného filmu udrel ďalšieho upíra lakťom a ten padol ako podťatý na zem. V sérii bleskurýchlych pohybov si kľakol, vytiahol motýlikový nôž, bodol ležiaceho upíra do hrude, a keď sa rozplynul, krútivým pohybom nôž zavrel. Lovec vstal. Z tieňov vyšiel tretí upír. Lili sa inštinktívne otočil, kopol a upíra trafil do rozkroku. Zakňučal a zrútil sa na zem. Lovec uznanlivo zdvihol jedno obočie.
"Mám čierny pás v aikide," poznamenal Lili.
"V inej situácii by som ti za to dal pusu." Usmial sa, pozrel ponad jeho chrbát.
"Prikrč sa!" Zvolal. Prikrčil sa a lovec trafil ďalšieho upíra nožom rovno do pŕs. Upír sa stratil v čiernom kúdole.
Vybral z puzdra zbraň.
"Nastúp do auta," prikázal a vtisol ho na sedadlo vodiča.
Lili sa triasol na celom tele, zaplavený adrenalínom, a nasadol tak rýchlo, ako mu putá a ruka, za ktorú ho držal, dovolili. Cez riadiacu páku sa prešuchol na sedadlo spolujazdca, a lovec zatiaľ strieľal na upírov.
Nasadol vedľa neho, zavrel dvere a naštartoval.
Bože, on bol neuveriteľný - bol absolútne pokojný. Niečo také v živote nevidel. Vôbec ho to nevyviedlo z miery.
Práve keď zaradil spiatočku a šliapol na plyn, skočil na kapotu ďalší krásny světlovlasý upír a usiloval sa rozbiť predné sklo.
"Nehovoril som, že nemáte chytať lamborghini?" zašomral lovec a vzápätí trhol volantom tak, že upír zletel z kapoty.
"A hovorí sa, že vy, upíri, neviete lietať," poznamenal, vyrovnal auto a vyrazil smerom k ulici. Lili si všimol, že ich prenasledujú dve autá.
"Bože," vzdychol si a položil ruku na jeho veľkú mužnú päsť, aby mal čo najviac miesta pri radení rýchlostí. Začínalo to vyzerať nepekne a v Liliho záujme bolo neprekážať mu pri úsilí dostať ho do bezpečia.
"Drž sa," povedal, pustil rádio a pridal plyn. V aute zahrmela skladba Perfect Weapon od Black Veil Brides. Bleskurýchlo sa vsunuli z parkoviska do rušnej premávky.
"Svetlá!" zvrieskol, keď si uvedomil, že lovec riadi v totálnej tme a že ešte aj okná majú tónované čiernym filtrom, tmavším, ako dovoľujú predpisy.
"Nezaškodilo by zažať!"
"Ani nie, lebo zo svetla ma bolia oči a potom takmer nevidím. Ver mi."
"To sa ti ľahko povie," odvrkol a voľnou rukou kŕčovito chytil bezpečnostný pás, akoby bol záchranný.
"Ja nesmrteľný nie som." Gabriela to rozosmialo.
"Žiaľ, v prípade autonehody ani ja."
"Tvoj zmysel pre humor sa mi niekedy nepáči," vyprskol Lili. Lovec sa široko usmial.
Hnali sa prepchatými ulicami, prepletajúc sa z prúdu do prúdu, a už si myslel, že mu príde zle. Navyše každú chvíľu čakal, že prudkými pohybmi pákou mu odšklbne ruku.
Preglgal, robil, čo vedel, aby potlačil nevoľnosť a zvládol, ako ním v aute mykalo.
Vedľa nich sa ukázal veľký čierny Chevrolet a usiloval sa ich natlačiť na kamión. Zaškrípal zubami a potlačil výkrik.
"Len pokojne," prekrikoval hudbu, strhol volant a podišiel pod kamión. Šliapol na plyn.
"Toto som už robil často."
Povedal to tak, ako keby to Liliho malo upokojiť. Neupokojilo. Práve naopak.
Vyrazilo mu dych, keď v nasledujúcom prúde do nich chcel zozadu vraziť červený Firebird. Temný lovec len-len že nezavadil o zaparkované auto. Lili sa bál tak, že vládal len otupené pozerať pred seba. A modliť sa. Úpenlivo.
Boli už na rýchlostnej ceste, keď sa mu začali pred očami mihať útržky z jeho nudného života. Čo videl, sa mu vôbec nepáčilo. Život mal fakt krátky. Bolo ešte veľa toho, čo by chcel urobiť pred smrťou, a jednou z nich bolo riadne zmlátiť Adama.
Čierny Chevrolet bol zasa za nimi a usiloval sa ich vytlačiť z cesty. Lovec šliapol na brzdu a dostal auto do šmyku.
Cítil žalúdok až v hrdle.
"Vieš," povedal lovec pokojne.
"Rimanov ozaj nemám rád, ale musím uznať, že ich potomkovia vyrábajú dobré autá."
Zaradil rýchlosť, zas vyrazil plnou rýchlosťou a švihol okolo Chevroletu. Preleteli cez stredný deliaci pás, prešli krížom cez premávku a šibli do výjazdu tak rýchlo, že videl iba mihotajúce sa rozmazané svetlá.
V Liliho ušiach hučali klaksóny a pišťanie bŕzd. Hneď potom sa ozvalo zaškrípanie plechov a hlasný treskot, keď Firebird s démonmi narazil do čierneho Chevroletu, nasmeroval ho do zvodidiel a prevrátil sa.
Lili bol ešte stále v šoku, keď Chevrolet, ktorý nezachytil nijaké iné auto, prerazil zvodidlá a zastavil sa mimo cesty.
Lovec strhol volant, obrátil Lamborghini do protismeru a vykríkol. Prudko zabrzdil, pozrel na spúšť, ktorú za sebou zanechali. Vykoľajený Lili sedel s otvorenými ústami. Lovec vypol rádio s víťazoslávnym úsmevom.
"Na lamborghinim ani škrabnutie. Pchá! Nažerte sa ocele, vy pažraví vysávači duší!"
Cúvol tak, aby sa auto s kvílením otočilo, a vyrazil späť smerom na Francúzsku štvrť.
Lili celý ohúrený zhlboka dýchal, aby sa upokojil.
"Nehovor, že sa ti to páčilo!"
"Čertovsky sa mi to páčilo. Videl si, ako sa tvárili?" zasmial sa.
"To auto zbožňujem!"
Lili pozrel smerom k oblohe a hľadal tam pomoc:
"Bože, prosím ťa, odlúč ma od tohto maniaka, kým nezomriem od strachu!"
"Ale, ale," povedal podpichovačne.
"Nehovor, že sa ti riadne nerozprúdila krv."
"To teda áno. Tak sa mi rozprúdila, až mi skoro roztrhlo srdce." Pozrel na Gabriela.
"Si šialenec."
Gabriel - Lovec
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
