PH - 07
24. 3. 2013
Spánok
Zakvačil si slúchadlo ramenom a pretieral si zápästie začervenané d puta. Liliho zaujímalo, či si uvedomuje, že vždy pri pohľade na železá sa mu v očiach objaví divoký výraz.
"Ahoj, Mike," povedal po chvíli.
"Potrebujem, aby si mi zašiel po auto na rohu Iberville a zaviezol ho do St. Claude. Môžeš ho nechať na parkovisku pre personál."
Prestal chytať puto a vzal slúchadlo do ruky.
"Viem, viem, s takým šéfom, ako som ja, je to nafigu, ale plat a ostatné na zahodenie nie je, však? Vyber sa o tretej, a keď zaparkuješ auto, môžeš ísť domov." Chvíľu počúval.
"No, a ešte vezmi zo skrinky ten rezervný kufrík… áno, ten. A ešte aj rezervné kľúče. Nechaj to na vrátnici na meno Jurwis."
Bolo na ňom vidieť, že Mike povedal niečo, čo mu nebolo po chuti.
"Áno, zajtra si môžeš vziať voľno, ale pager aj mobil nos so sebou, ak by som náhodou niečo potreboval. A, človeče, nenúť ma, aby som zvyšoval hlas. Nezabúdaj, že viem, kde spávaš," zavrčal. Slová boli síce odmerané, ale tón skôr pobavený.
"V poriadku, a nespáľ zasa obloženie na spojke. Dovi."
Lili sa spýtavo na naňho pozrel.
"Kto je to?"
"Môj chlapec pre všetko."
"Prepánakráľa, mohol by si odpovedať normálne aspoň na jednu jedinú otázku? Radšej nech už sem rýchlo príde Jurwis, kým sa tu neprekotíš mŕtvy alebo 'nemŕtvy', alebo čo sa to už s vami upírmi robí." Ani presne nevedel kedy ten človek zmizol. Odrazu ho nebolo.
"Veľmi vtipné," povedal s úsmevom.
Som stratený, keď sa tento upír usmeje. Je sexi. Pomyslel si zasnene.
"Mike vie, kým si?" opýtal sa po chvíli.
"Vedia to len ľudia, ktorí to potrebujú vedieť."
Zauvažoval a potom konštatoval.
"Je to teda pre mňa niečo ako pocta."
"Povedal by som, skôr prekliatie."
"Nesúhlasím," povedal, keď si to zrovnal v hlave.
"Keď nie si ku mne sarkastický, nestrašíš ma a nevyhrážaš sa mi, v tvojej spoločnosti mi zle nie je. Samozrejme, boli to krátke momenty, asi tak celkovo dve minúty, takže sa to veľmi posúdiť nedá," dodal šelmovsky.
Lovcovi znežnela tvár.
"Neviem ako ty, ale ja by som si mal pospať. Tá noc bola dlhá a som unavený."
Tiež bol unavený. Ale keď sa zadíval na tú veľkú postel, tak sa mu srdce rozbúšilo. Má spať s ním v jednej posteli? Jeho myseľ začali zaplavovať predstavy čo by mohli robiť na miesto spánku. Lovec na neho pozrel a hneď pochopil.
"Budeš spať na posteli a ja na zemi," rozhodol.
"Zaspíš na zemi?"
"Spal som aj na horších miestach."
"Truhlu nepotrebuješ?"
Išiel s ním práve k posteli a poznámka ho rozveselila, nepovedal však nič.
Ešte si Lili ani poriadne neľahol a už vedel, že takto sa nebude dať spať. Predsa mu nedovolí spať na zemi, keď je na posteli toľko miesta. On to isto zvládne.
"Takto to nepôjde. Nemôžem sa dívať ako spíš na zemi," ozval sa.
"Čo teda navrhuješ?"
Lili sa nadýchol a posunul sa, aby mal lovec dostatok miesta. Mykol sa, lebo lovec sa uložil tak blízko, že zacítil teplo jeho tela. Navyše si preložil cez neho ruku. Ako milenci.
Rezonovalo to v ňom a srdce mu začalo biť tak divo, že chvíľu nemohol ani dýchať.
Netušil, že lovec má podobné pocity. Spomenul si, že keď bol posledný raz s niekym v posteli, celkom zabudol na ostražitosť. Hlavou sa mu mihla taká živá spomienka na krv a ukrutnú bolesť, až ním šklblo.
Toto je minulosť, hovoril si. Stará záležitosť.
Predsa len, na niektoré veci sa ťažko zabúda. Nevie to dokonca ani muž s mimoriadnymi psychickými schopnosťami. Bolo načase začať rozmýšľať prakticky.
Nemysli na to.
Dnes večer ho bude naháňať Zelman a Liliho a jeho brata zachráni, len keď bude duchaprítomný a obozretný. Privrel oči a snažil sa uvoľniť. Trocha sa však Lili pohol a zadočkom zavadil o jeho rozkrok. Zaskřípal zubami. Vdýchol jeho kvetinovú vôňu a okamžite bol celý v ohni. Tak neuveriteľne dlho sa nemiloval. Je to už dávno, čo mu ležal nejaký muž či žena po boku a on sa odvážil len tak prosto privrieť oči. Potreba je riadna bosorka.
Preglgol a nútil sa nemyslieť absolútne na nič.
Sústreď sa, prikázal si a spoliehal sa na svoj tvrdý vojenský výcvik. Je čas odpočívať.
Lili sa celý napol, keď sa Gabriel pohol a dotkol sa jeho chrbta. A keď si cez neho prehodil ruku, zrýchlil sa mu tep.
Tvrdé, štíhle telo sa mu na chrbát tislo tak, že sa nedalo myslieť na nič iné.
Pozrel na ruku, čo mu visela pred očami. Mal štíhle, elegantné prsty ako hudobník. Bolo nadmieru ťažké pamätať si, že mužom vlastne nebol.
Ležíš vedla upíra!
Nie, veď on je predsa temný lovec!
Aký je v tom rozdiel, nevedel. Dozvie sa to však. Tak či onak.
Celé hodiny Lili ležal a počúval, ako dýcha. Keď sa mu ruka na ňom uvoľnila a dych na jeho krku bol pravidelnejší, vedel, že konečne zaspal.
Krátko po dvanástej im Jurwis priniesol obed, ale lovca budiť nedovolil. Zjedol polovicu svojho sendviča a len tak ležal a nevedel sa vynačudovať, ako to, že sa cíti tak bezpečne pri upírovi, o ktorom toho veľa nevie.
Trocha sa otočil, aby sa naňho lepšie pozrel. Bol ozaj atraktívny. Ako spal, vlasy mu padli do tváre, v spánku uvoľnenej a až chlapčenský pôvabnej.
Keď si prezeral jeho dokonalé pery, spomenul si na ich chuť. Ako ich cítil na krku a opäť sa jeho telo zachvelo a pery omínali. Bozkával sa nespočetne ráz, ale s nikým sa takto necítil. Po dotyku jeho pier horel.
Ako je to možné? Co také bolo na ňom?
Súviselo to s jeho mocou nesmrteľného?
Nebol nijaký nymfoman. Mal normálne sexuálne potreby, neboli nijako zvlášť intenzívne, no ale ani potlačené. Keď sa však pozrel naňho, chcel sa dotýkať jeho pokožky, pier, vlasov.
Čo sa to s ním dialo?
Prestaň o tom meditovať.
Zavrel oči a začal rátať do sto a zasa naspäť.
Keď odratúval šesťdesiat, uvedomil si, že to nezaberá.
Vzdychol a začal sa pohrávať s prsteňom na lovcovej ruke. Ani si to neuvedomil a naraz ho držal za ruku.
Gabriel zamrmlal zo sna a pritúlil sa bližšie. Rozšírili sa mu oči, keď ho dychom začal hriať na hrudi a začala ho tisnúť jeho erekcia. Chytil mu ruku pevnejšie a nato Liliho objal, akoby ho chcel pred niečím chrániť.
Ticho niečo povedal v cudzom jazyku, potom stíchol a ďalej tvrdo spal.
Srdce mu bilo ako zvon. Takto ho nikto nedržal. Majetnícky. Dokonale. Cítil sa ako v bavlnke, a zároveň ako za pevným pancierom. Najčudnejšie bolo, že ten pocit mu vyhovoval oveľa viac, ako by bol ochotný priznať.
Uvelebený v jeho náručí konečne zaspal.
Lili sa zobudil na to, že má vsunuté tvrdé stehno medzi nohami a horúcu ruku pod svetrom, ktorá ho hladí po bruchu. Stískal ho tak pevne, že sotva dýchal.
"Chýbal som ti," pošepkal nežne, posunul ruku vyšie a stisol mu bradavku.
Sykol rozkošou. Teplými prstami mu pomaly krúžil okolo bradavky, mal čo robiť, aby sa neotočil a nepobozkal ho.
"Talisa," vydýchol s láskou.
"Hej!" zvolal ostro. Urazilo ho, že si niekto dovolí osloviť ho iným menom. Keď už ho ohmatáva, mohol by si, dočerta, aspoň uvedomovať, kto je. Hlavne keď to meno znie žensky. To ho dvojnásobne uráža.
"Čo to robíš?"
Konečne sa Gabriel prebral, roztvoril doširoka oči a upadol do pomykova. Zacítil ako v prstoch tisne jeho bradavku. Druhým pocitom bola prudká túžba, dožadujúca sa uspokojenia.
Došľaka! Prudko stiahol ruku, akoby sa popálil.
Čo to vyvádza!
Jeho úloha je chrániť ho, a nie sa ho dotýkať. Zvlášť nie, ak sa tak dobre cíti v jeho náručí. Keď sa posledne dopustil tejto chyby, prišiel o dušu.
Lili videl v jeho tvári zmätok, keď sa od neho odtiahol a sadol si.
"Kto je to Talisa?" Chcel vedieť.
"Nikto." Nenávistné zablýskal očami.
Okej, keď nespí, Talisu neznáša, pred chvíľou však…
Pomaly vstal a pomohol vstať aj Lilimu.
"Spal som dlhšie, ako bolo treba. Už zapadá slnko."
"Si s ním v nejakom zvláštnom spojení?"
"Dá sa to tak povedať, ak tým myslíš moju závislosť od toho, že vychádza a zapadá." Potiahol ho ku dverám.
"Hovoril si, že poznáš niekoho, kto by nás z tohto vedel dostať?"
"Hej, a mali by byť doma. Chceš, aby som zatelefonoval a overil to?"
"Áno."
Podišiel ku stolu, vzal slúchadlo a zavolal Alexandrovi.
"Ahoj, Lexi. Tu Lili. Budete večer doma? Niečo by som od vás potreboval."
"Áno, budeme. Sú tu na návšteve svokrovci, ale aspoňže chvíľu zabavia deti. Nepovieš mi, o čo…"
"Nie do telefónu. Prídeme k vám tak rýchlo, ako to len pôjde."
"Prídeme?" Pozastavil sa Lex.
"Prídem s priateľom, ak nemáš nič proti tomu."
"Vôbec nie."
"Ďakujem. Tak o chvíľu dovidenia." Položil slúchadlo.
"Tak fajn," obrátil sa k lovcovi.
"Býva pri St. Jason. Vieš, ako sa tam ide?"
Nestihol odpovedať, lebo vošiel Jurwis s čiernou aktovkou v ruke.
"Ahoj, pomyslel som si, že by ste už mohli byť hore. Pred niekoľkými hodinami prišiel nejaký chlapík, Mike, a nechal to tu pre teba."
"Ďakujem," povedal lovec a vzal si tašku. Položil ju na stôl a otvoril ju.
Vypleštil oči na dve malé pištole, revolver v puzdre, mobil, tri hrozivé nože a dvoje okrúhle slnečné okuliare.
"Jurwis, si poklad" povedal lovec neočakávane priateľsky.
"Dúfam, že Mike na nič nezabudol." Poznamenal Jurwis s trochu ružovými lícami.
"Skvele to zmákol." Lovec bol nadmieru spokojný. Jurwis im zakýval a odišiel.
Pozeral sa, ako si lovec pripevňuje puzdro a nabíja pištole. Zaistil ich, povrtel nimi na prstoch, zasunul do puzdra, ktoré upravil tak, aby mu nebolo vidieť pod rozopnutým kabátom.
Potom vzal motýlikový nôž a strčil si ho do zadného vrecka. Druhé dva nože si dal do vreciek na kabáte a mobil a vreckový počítač si upevnil na opasok.
Prekvapene sa pozeral na jeho výzbroj.
"Myslel som si, že upíra sa dá zabiť len dreveným kolom cez srdce."
"Dreveným kolom cez srdce zabiješ každého, a ak sa ti to nepodarí, treba vziať nohy na plecia," povedal pokojne.
"Opäť musím, môj drahý, podotknúť, že sa pozeráš priveľa na televíziu. Nemáš nič lepšie na programe?"
"Na rozdiel od teba mám, chvalabohu, jednotvárny život a nikto sa ma neusiluje zabiť. A vieš čo? Vcelku som s ním spokojný a rád by som sa doň vrátil."
V očiach sa mu objavili veselé ohníčky.
"V poriadku, poďme teda za tvojimi známymi, nech nás rozdelia a môžeš sa vrátiť do svojho nudného života a ja do svojho nebezpečného."
Hodil po Lilim zmyselný pohľad, prešiel si jazykom po špicatých zuboch. Potom si nasadil slnečné okuliare.
Zrýchlil sa mu pulz. V tých tmavých okuliaroch ešte viac pripomínal preduchovneného básnika. Musel sa veľmi premáhať, aby sa mu nevrhol do náruče a neprosíkal, aby ho opäť pobozkal.
Zastrčil si jeho a svoju ruku do vrecka kabáta, aby skryli putá, a vyšli z hotelovej izby na chodbu.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
