PH - 06
24. 3. 2013
Bozk
"Si ozaj protivná nočná bytosť." Zavrčal Lili.
"Ty si mi podobne sympatický." Dostane sa mu odpoveď.
Jurwis sa na Liliho, podráždeného, prekvapene pozrel.
"Keď už sme tu, nemôžeš mu jednoducho odrezať ruku a uvoľniť ma?" Opýtal sa ho Lili. Jurwis si odfrkol.
"Mohol by som, ale on ruku potrebuje viac ako ty. Odrezal by som skôr tvoju ruku."
"Skvelé, čo ste jeho Igor?"
"Nesprávny film," opravil ho Jurwis.
"Igor bol Frankensteinov lokaj. Možno myslíš na Renfielda z Draculu, ale ani to nie je správne." Doberá si ho. Skôr ako mu na to stihne odpovedať miestnosťou sa rozozvučí pípanie.
"Môj pager, musím na chvíľu odísť. Potrebujete niečo?"
"Nie, ďakujem," povedal lovec.
"Ale jemu by sa asi zišiel telefón a raňajky."
Lili sa zarazil. Pripadalo mu zvláštne, že naraz by mu neprekážalo, keby použil telefón.
Skôr ako Jurwis odišiel napochytro poupratoval.
"Telefón je po tvojej pravej strane na stolíku, do mesta sa volá cez deviatku. Donesiem niečo z kuchyne a vrátim sa hneď, ako budem môcť. Ostaňte tu." Dáva pokyny ako keby boli deti.
Len čo osameli, lovec sa presunul tak, aby si mohol Lili sadnúť na stoličku pri telefóne.
Žmurkal a šúchal si oči rukou, akoby ho dráždila výbojka.
"Musíme sa poradiť," povedal ticho.
"Nepoznáš náhodou v meste niekoho, kto by otvoril putá od gréckeho boha?" Znova tie jeho žartíky. Lili sa usmial.
"Vlastne, myslím, že poznám." Lovcovi sa rozžiarila tvár. Nebesá, aký bol nádherný, keď nezazeral a nezlostil sa.
"Niekto z tvojej rodiny?"
"Jeden z ich priateľov."
Pokýval hlavou.
"To je dobré. Najlepšie by bolo, keby sa to podarilo pred západom slnka, alebo aspoň hneď nato. Mal by si tiež zatelefonovať Adamovi a povedať mu, nech niekoľko dní nechodí von."
"Musím ti povedať, že neznášam, keď ma niekto diriguje. Na druhej strane," povedal Lili rýchlo, aby sa lovec nezačal rozhorčovať.
"Viem, že som v tom až po uši. Nemáš predstavu, ako neznášam tieto nadprirodzené záležitosti. Som ochotný počúvnuť, ale mal by si sa začať ku mne správať ako k človeku, a nie ako k nafukovacej panne."
Vybral prsteň z vrecka a vrátil mu ho.
"A ešte niečo, musím ísť súrne na toaletu." Lovec vybuchol smiechom.
"To nie je smiešne," zavrčal naňho, kým on si navliekal prsteň.
"Máš nejaký nápad, ako to urobiť, aby som neumrel od hanby?"
Na toto ho lovec počastoval prekvapeným pohľadom.
"Pokiaľ viem, obaja sme rovnakého pohlavia, tak netuším prečo z toho robíš takú vedu. Nemáš nič čo som ešte nevidel." Lili na neho ostro pozrel.
"Ak si myslíš, že pred tebou odhalím svoje intímne partie, tak si väčší šialenec ako som si myslel." Nechce si priznať, že keby sa na neho lovec díval, tak by sa vzrušil a už vôbec nechce potrebu vykonávať v jeho prítomnosti.
"Tak potom dúfam, že vydržíš."
"S tebou na toaletu nejdem!"
O päť minút už bol na toalete a v duchu ho preklínal.
"Teba asi baví sekírovať ľudí."
"Pre nič iné ani nežijem," povedal útrpne, ako tam stál opretý o stenu. Mechúr mu šiel prasknúť, ale nevedel čúrať. Hlavou bol síce otočený, aby mu doprial nejaké to súkromie, ale Liliho znervózňovala jeho prítomnosť.
A to všetko preto, že Adam zabudol vyjsť s tým prekliatym psom! Ak sa mu podarí z tohto vyviaznuť, brata zavraždí. Rozseká ho na kusy!
"Prečo to tak dlho trvá?" Opýtal sa lovec podráždene.
"Nemôžem, keď tu stojíš."
"Usiluj sa."
"No, len počkaj. Skôr alebo neskôr si vymeníme úlohy a s radosťou sa budem pozerať, ako sa zvíjaš." Lovec zmeravel.
"Môj drahý, nikdy nedosiahneš, aby som sa pred tebou zvíjal."
Až sa preľakol, ako chladne to povedal.
Prešlo niekoľko minút, napokon sa mu to podarilo a tvár mal rozhorúčenú viac ako za teplého letného dňa na rovníku. Umyl si ruky a snažil sa naňho nepozerať.
Lovec mu pozrel na nohu.
"Máš toaletný papier na topánke."
"No samozrejme," odsekol.
"Len, aby to bolo pre mňa čo najtrápnejšie. Mohol by si byť ešte viac osobný?"
V lovcových očiach mu diabolsky zaiskrilo. A potom ten tmavý pohľad padol na jeho pery. Prisahal by, že cíti jeho lačnosť, vnútornú potrebu sa ho dotknúť.
Lili si nestihol uvedomiť, čo sa robí, a už mu chytil hlavu dlaňou voľnej ruky, prešiel mu palcom po dolnej pere, zvrátil hlavu a zmocnil sa pier.
Prekvapený Lirian nevládal myslieť, nevládal sa pohnúť, keď roztváral perami jeho pery.
Zmysly mu zaplavila aróma kože a chuť upíra. V živote necítil nič podobné ako tento dotyk jeho úst. Objímal ho a bozky mal prudké a horúce, na ústa mu priam útočil.
Lili mal všetky hormóny rozbúrené. Temne vzdychal. Ó, bože, ten sa vedel bozkávať! A dotyk jeho tvrdého tela na jeho tele bol taký neuveriteľný, že mu rukami pevne zovrel plecia, lebo ho zúfalo chcel vychutnať čo možno najviac. Jazyky im tancovali, mohutné svaly sa mu vlnili pod rukami, a keď sa jazykom náhodou dotkol jeho špicatých zubov, od rozkoše sa až triasol.
Odkedy sa dozvedel, kým je, sa po prvý raz nebránil predstave, že by ho pohrýzol do krku. Viac sa mu však páčila predstava, že si ľahne na tú studenú tvrdú podlahu a urobí mu po vôli obratne a silno, až budú obaja rozhorúčení, spotení a uspokojení.
Gabriel v napätí vychutnával prvú odrobinku raja, ktorá mu bola dopriata po dvoch tisíckach rokov. Cítil ako sa na neho tisne. Cítil, ako vonia po kvetoch a slnečných lúčoch, ktoré mu odopreli pred stáročiami.
V jeho bozkoch bola mágia. Koncentrovaná vášeň. Iste, bozkával sa už, ale s istotou vedel, že také pocity ako on v ňom nijaký muž ešte nevyvolal. Telo mu horelo, rukou ho hladkal po chrbte a tisol bližšie k sebe. Túžil po Lilim ako po nijakej inej osobe, keď bol ešte smrteľníkom. Bažil po tom, aby sa ho celého dotýkal, aby mu upírmi tesákmi jemne prechádzal po krku a po hrudi.
Cítiť tak, ako sa mu zmieta v náruči...
Zavrel oči, vdychoval slastnú vôňu muža, v tele cítil pulz aj bolesť, ako po ňom túžil až primitívne nástojčivo.
Lili prudko vydýchol, keď mu rukou zišiel po bokoch k pásu a vzal do ruky jeho zadoček. Nebol z tých, čo mužom dovolia niečo také, ale temný lovec mal v sebe niečo, čomu nevedel odolať.
Keď ho prudko tlačil k stene a potom sa k nemu pritisol, myslel si, že sa doslova roztopí.
Pritlačil sa na neho hruďou, čím jeho tvrdé svaly vnímal ešte lepšie. Mohutným stehnom mu roztiahol nohy a zdvihol ho tak, že sa ho dotýkalo jeho prebudenej a tvrdej časti tela, takže srdce mu začalo byť ešte viac. Zasyčal od rozkoše, keď jeho ohnivý bozk zosilnel.
Lili ovinul voľnú ruku okolo lovcovho krku, privinul si ho bližšie. Zatočila sa mu hlava.
Aké by to bolo, milovať sa s takýmto dravcom? Prechádzať rukami po týchto napnutých svaloch, ktoré sa rozohrajú každým pohybom.
Lovec opustil jeho pery a prešiel jazykom od úst až k uchu. Cítil, ako ho tesákmi škriabe na krku. Reagoval triaškou. Telo mu doslova vibrovalo žiadostivosťou, aby sa ho dotkol. Stehnom ho stále dráždil medzi nohami, čo ho rozpaľovalo ešte viac a viac. Zoslabli mu kolená, až sa naňho musel celkom zavesiť.
V tom sa ozvalo zaklopanie.
"Haló," zavolal Jurwis a poodchýlil dvere.
"Kam ste sa vytratili?"
Lovec sa so stonom odsunul. Vtedy si Lili uvedomil, čo urobil.
"Panebože," povedal bez dychu.
"Bozkával som sa s upírom!"
"Bohovia, bozkal som človeka!" Lili sa na naňho pozrel zúženými očami.
"Robíš si zo mňa žarty?"
"Hej!" Jurwis na nich opäť zavolal.
Lovec ho radšej vzal za ruku a vyviedol von.
Blonďáčik sa na nich čudne pozrel, nič však nepovedal. Kývol radšej na telefón na stolíku a začal sa venovať svojej práci.
Lili sa z celej sily usiloval nemyslieť na to, čo sa práve stalo na toalete a ako dobre bolo lovcovi v jeho náruči. Sadol si na stoličku a volal Adamovi, kým lovec stál za ním.
Ako sa dalo čakať, Adam ho okamžite zvozil, že nevyviedol Kora.
"Dobre, dobre," zareagoval podráždene.
"Mrzí ma, že Koro znečistil tvoju prikrývku."
"Má ťa to prečo mrzieť," odvetil.
"Čo si stratil svoje psychické schopnosti? V tvojom dome mi dal po hlave niekto z tvojich kamošov upírov."
"Čože?!" Zvrieskol Adam.
"Si v poriadku?"
Pozrel na lovca a nevedel, čo povedať. Fyzicky bol v poriadku, ale urobil s ním niečo čudné - čo to bolo, ešte pomenovať nevedel.
"Prežil som. Ale hľadajú teba, takže by si sa mal na niekoľko dní niekam schovať."
"Nemyslím."
Lovec mu vytrhol telefón.
"Počúvaj, chlapček. Je tu so mnou tvoj brat, a keď neodídeš z domu a nezmizneš na nasledujúce tri dni, tak brat oľutuje, že si neposlúchol."
"Keď sa ho dotkneš, prebodnem ťa kolom."
Trpko sa zasmial.
"To som už niekde počul. Tak, a teraz vypadni z domu, a ja sa o všetko postarám."
"A čo Lili?"
"Keď dáš na mňa, nič sa mu nestane."
Podal slúchadlo Lilimu.
"Haló, Adam," ozval sa neisto.
"Čo ti urobil?" naliehal Adam.
"Nič," zajachtal a zapaľovali sa mu líca pri myšlienke na jeho bozkávanie. Nič, len začal ustavične myslieť na sex.
"V poriadku, počúvaj," povedal Adam.
"Idem k Izimu, zvoláme bandu a potom ťa vyrazíme hľadať."
"Nie!" Skríkol Lili, keď videl, ako to lovca zlostí. Skoro sa mu od ľaku zastavilo srdce, keď sa dovtípil, že možno vie odpočúvať telefonické rozhovory.
"Ty ho počuješ?" Opýtal sa ho nehlučne, iba ústami.
Prikývol.
Prešiel mu mráz po chrbte.
"Počúvaj Adam. Som v bezpečí. Urob, čo káže. Dobre?"
"Nepozdáva sa mi to."
"Prosím ťa, dôveruj mi."
"Tebe dôverujem. Ale jemu? Doparoma, ani neviem, kto to je."
"Viem, ako ti je. Choď k mame a zavolám ti, čo je nové. Dobre?"
"Dobre," zašomral.
"Ale keď o tebe nebudem vedieť nič do ôsmej večer, pôjdem na lov."
"Dobre, ozvem sa. Dávaj na seba pozor."
"Aj ty."
Zavesil slúchadlo.
"Všetko si počul?"
Nahol sa k nemu tak blízko, že cítil teplo jeho tela. Prenikavo sa na neho zahľadel.
"Zmysly mám mimoriadne vyvinuté." Pohľad mu padol na jeho hruď, od jeho intenzity sa mu zdurili bradavky. Toto sa mu ešte nikdy nestalo. Ani nevedel, že je toho jeho telo schopné.
"Počujem, ako ti zrýchlene bije srdce, ako ti preteká krv žilami, keď tu sedíš a lámeš si hlavu, či by som ti naozaj vedel ublížiť."
Z toho muža išiel strach.
"A čo, ublížil by si mi?" Zašepkal. Lovec mu pozrel do očí.
"Čo si myslíš?"
Lili uprene na neho hľadel a chcel vytušiť jeho náladu a myšlienky, ale bol nepreniknuteľný ako múr.
"Úprimne povedané, neviem."
"Si bystrejší, ako som si myslel," uznal a urobil krok späť. Nevedel, čo má na to povedať. Zavolal teda radšej do práce, že je chorý a dnes nepríde. Znova si lovec pošúchal oči.
"Prekáža ti to svetlo?"
Spustil ruku.
"Áno."
Pripomenul si, čo hovoril o svojich zmysloch.
Len čo bol telefón voľný, lovec zdvihol slúchadlo a vytočil číslo.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
