PH - 05
24. 3. 2013
Experiment?
"Keď myslíš."
Lili na lovca pozrel po očku. Nedbalo sa opieral o pilier a mal zavreté oči, jednako však tušil, že o všetkom naokolo, v budove aj vonku, má dokonalý prehľad.
"Prečo si sa stal upírom? Chcel si byť nekonečne mladý? Žiť večne? Alebo to bolo proti tvojej vôli? Či si mal nato iný dôvod? Nieže by som vyzvedal," vypustil bez rozmyslu svoje otázky. Gabriel otvoril oči, ktoré mal doteraz zavreté. Otázky ho prekvapili.
"Temnými lovcami sa stanú len pripravení."
"Pripravení ako?"
"Som pripravený obetovať ťa, ak neprestaneš dobiedzať." Lili na krátku chvíľu stuhol, ale potom sa uvoľnil. Zas len kecá, aby si mu dal pokoj. Hovoril mu vnútorný hlas. Ale možno by nemal pokúšať šťastie. Ešte by náhodou prekročil hranice a to by nerád. Nemôže vedieť, či si to nerozmyslel a nezabil by ho nakoniec.
Nezabije! Hovorilo jeho podvedomie. Radšej sa začal sústrediť na niečo iné.
Chvíľku tam mlčky stáli, až nakoniec nevydržal.
"Tak," povedal Lili, aby prerušil nepríjemné ticho.
"Ako dlho tu, podľa teba budeme čakať?"
"Neviem."
"Komu si to volal?" Skúsil ďalší pokus.
"Nikomu."
Zalapal po dychu. Zlosť sa začala v ňom hromadiť.
"Náladu na otázky nemáš, čo?" Vybuchol nakoniec.
"Pravdu? Nemám náladu vôbec rozprávať. Chcem tu len stáť a mať pokoj. Tak by si mi mohol vyhovieť, čo povieš?" Navrhol Gabriel nádejne.
"Tipujem, že chceš aj premýšľať, že?"
"Áno."
Lili si prešiel rukou po vlasoch.
"Už sa tu začínam nudiť. Chcem si len nejako skrátiť čas. Čo je na tom zle?"
Gabriel mu pozrel na pery, potom mu pohľad skĺzol po jeho hrudi a bokoch. Privrel oči, ale silnú túžbu v nich nezakryl pred Lilim. Cítil ju, horúcu a vyzývavú. Gabriel si špičkou jazyka oblizol pery.
"Vedel by som, ako by sa dal skrátiť čas..." Lili sa rozšírili oči miernym strachom.
"Nepohryzneš ma, však?" Chcel sa uistiť.
Pery Gabriela sa roztiahli do úsmevu. Hriešneho úsmevu.
"Pohrýzť ťa nechcem, anjelik. Chcem len vychutnať každý kúsok tvojho nahého tela, oblízať tvoje bradavky a nakoniec sa do teba hlboko..." Lili natiahol ruku a položil mu ju na pery. Ten dotyk zapríčinil, že telom mu prešiel elektrizujúci pocit. Prehltol sliny a ruku odtiahol.
"Myslel som si, že upíry sa nemôžu milovať."
"Čo tak menší experiment? Uvidíme či som toho schopný." Lili si uvedomoval, že by to mal zaraziť. Prejaviť, že ho to urazilo, nahnevalo. Nemal by cítiť vlny vzrušenia, ktoré sa hromadili na jednom mieste. Jeho erekcia sa už dávno hlásila o pozornosť, ale on ju doteraz úspešne ignoroval. Ďakoval za tak voľné nohavice, ktoré mu umožňovali to skryť. Očami kĺzal po Gabrielovom tele. Vedel aké má pevné svalstvo a chcel by ho znovu cítiť pod rukami. Chcel by ho cítiť na svojom nahom tele. Ten nápad s experimentom sa mu začínal pozdávať.
Gabriel nadvihol jedno obočie. Cítil jeho rozpaky. Videl ako o tom uvažuje. Keby jeho telo nespaľoval oheň, tak sa začne smiať. Lenže v tomto stave si nebol istý či to vyslovil ako žart alebo to myslel vážne. Vedel len jedno a to, že keď sa bude dívať na jeho pootvorené pery ešte o minútu dlhšie, tak sa neovládne a ochutná ich. Vôbec ho neprekvapovalo, že jeho telo na neho tak reaguje. Lili bol totiž presne ten typ muža, ktorý ho vždy priťahoval. Inteligentný a odvážny. Jedným slovom očarujúci. Pozrel na stenu za ním a predstavoval si, aké by to bolo, keby toho anjelika na tú stenu pritlačil a zmocnil sa ho tvrdo, rýchlo a divoko. Doslova cítil, ako by bol v ňom. A počul, ako mu vzdychá pri uchu a on pritom...
Pokrútil hlavou, aby zahnal predstavy. Boli chvíle, kedy nenávidel svoje fyzické schopnosti. A táto bola určite jednou z nich. Pripomenul si časy, keď by takéhoto muža bez zaváhania vzal do postele. Vyzliekol by ho z toho zbytočného oblečenia a vychutnal každý kúsok jeho nahého tela, až by od nespútanej vášne šalel. Dotýkal by sa ho zas a zas a on by sa k nemu túlil a prosil by o viac.
Stisol zuby, celý horel vzrušením. Tak strašne si v tejto chvíli želal, aby sa tie časy vrátili.
Bolo to však dávno. Musel sa vrátiť do reality. Nesmela sa ho zmocniť túžba a ovládnuť jeho myslenie a činy. Nesmel sa s ním pomilovať. Nikdy nespozná jeho telo. Nikdy!
Už len to bola chyba, keď mu povedal svoje meno a vedel to jeho. Prečo to dopustil? Mal byť iba ďalšou anonymnou osobou, ktorú mal chrániť. Viac sa s ním zblížiť nesmel.
Gabriel zdvihol hlavu, lebo zaregistroval slabý zvuk motora auta, ktoré sa približovalo. Ďakoval v duchu Jurwisovi. Ten vie presne, kedy sa objaviť.
Lili sa vytrhol z uvažovania, keď začul škrípanie štrku pod kolesami auta. Zastavilo pred továrňou a počkalo, kým sa vstupná brána neotvorila. Potom pokračovalo ďalej.
"To je pre nás?" Otočil sa na Gabriela s otázkou. Prikývol. Keď auto zašlo ďalej do haly, kde nedosvietilo slnko, vystúpil z neho vodič. Ticho zapískal, keď zbadal, akú má lovec tvár spálenú slnkom.
"Vidím, že si zas zabudol na opaľovací krém. Či si si to chcel urýchliť a strčil si si tvár do trúby?" Zasmial sa a očami zastavil na putách čo tých dvoch spájali.
"Nato sa ani pýtať nebudem. Bojím sa, že by ma odpoveď nepotešila." Gabriel viedol Liliho k Jurwisovi.
"Máš pravdu. Radšej sa nepýtaj." Nečakal na odpoveď a nastúpil do priestranného vozidla ťahajúc za sebou svojho nedobrovoľného spoločníka. Vzadu boli zatienené okná, tak sa slnko nemohlo dostať dnu. Jurwis si znova sadol za volant a zavrel za sebou dvere. Lili si ho poriadne obzrel až keď sa ku nim otočil tvárou.
Muž bol možno tak starý ako Lili. Blond vlasy a modré oči. Jemné črty tváre, človek by si mohol pomýliť aj so ženou. Oči sa im stretli.
"Čus, Jurwis moje meno je a čo ty?" Správal sa ako dokonalý šašek.
"Lirian, ale pre všetkých som Lili," ako očakával Jurwis sa začal smiať. Zvyčajná reakcia ľudí na jeho prezývku. Nič sa nezmenilo.
"Lili? Však to je...ale nič...nechajme to tak. Keď tebe to nevadí, tak mne to môže byť fuk. Dobre, kam máme namierené?"
"Už som myslel, že sa tu budeš vykecávať. Nemáme čas. Zelman rozbehol lov na nás. Ale s týmto tu," zdvihol spútané ruky,
"sa nemôžem veľmi dobre pohybovať. Odvez nás do hotela. Tam popremýšľam nad plánom. Nemôžem dovoliť, aby nás chytili a zabili. Aspoň jeho nie." Lili sa nahneval. Nikto sa mu neprosil, aby ho ochraňoval. Síce to nie je vidieť ale vedel sa brániť. No proti démonovi nemal šancu, to je pravda, ale zas nemusel z neho robiť chudáka. Zamračil sa na neho. Nech si nemyslel, že mu je jedno čo o ňom hovoril. Gabriel sa na ňom viditeľne bavil. Je to jednoducho kretén. Oprava sexi kretén.
"Rozkaz šéfe, držte sa!" Upozornil sekundu po tom ako dupol na plyn. Lili mal čo robiť, aby sa na sedadle udržal. Keď zabočil, tak celým telom pristal na lovcovi. Vyrazilo mu to dych. Stále nedokázal pochopiť ako ho môže jediný dotyk tak vzrušiť. Zdvihol pohľad a stretol sa s jeho čiernymi očami. Je tak blízko. Stačí len kúsok a ich pery sa dotknú. Videl na ňom, že aj on to chcel. Tak prečo ho od seba odsotil? Zrazu sa začal cítiť zahanbene. Vlastne telo ho neposlúchalo. Určite si o ňom musel myslieť, že sa takto ponúkal každému. Auto zastalo. Práve včas. Už uvažoval ako by spáchal rýchlu samovraždu.
"Tak sme tu. Zájdeme do podzemnej garáže." Lili sa zatváril nechápavo. Prečo to oznamoval? Je to očividné, že nemohli na slnku vystúpiť. Konečne auto zastalo úplne a lovec vystúpil nestarajúc sa, že Lili musel hneď liezť za ním. Počkali kým im Jurwis začal venovať svoju pozornosť.
"To si zo mňa robíš prdel. Zašpinil si mi auto." Zanariekal keď zbadal krv na zadnom sedadle, ktorú tam nechal lovec. Lili sa divil, že si z toho nič nerobil. Ale upír je upír. Čo o nich mohol vedieť.
"Prestaň a poď už. Nemám na toto celý deň," popohnal ho.
"Hore ti to ošetrím," oznámil mu Jurwis. Ako taký drobný človek chce presvedčiť túto horu svalstva, aby sa nechal ošetriť, podivil sa Lili. Aké bolo jeho prekvapenie, keď v hotelovej izbe si bez rečí lovec sadol na sedačku a vyhrnul oblečenie, aby mu mohol ranu ošetriť.
Lili stisol svoje pery, aby nahlas nezavzdychal nad jeho vypracovaným bruchom. Polialo ho horko a začalo sa mu ťažšie dýchať. Veril tomu, že mu červeň vystúpila na tvári. Nenápadne zdvihol pohľad, či si lovec všimol ako na neho hladovo zízal. Bez pochyby si to všimol. Hypnotizoval ho tými svojimi hlbokými očami. Liliho napadli otázky, aký by bol Gabriel milenec? Vášnivý, prudký? Určite by ho dokázal dostať do siedmeho neba a späť na zem niekoľko krát. Dokonale si dokázal predstaviť ako sa nad ním vzpínal a vrážal ho do neho tvrdo a hlboko. Predstavoval si ako privieral oči v návale vzrušenia a pokožka sa mu leskla potom. Zaboril by mu prsty do vlasov a pritiahol si ho k bozku. Kričal by Gabriel pri vyvrcholení? Lili vedel s istotou, že on by kričal. Nechal by ho aby si ho bral znova a znova. Až kým by neboli dokonale uspokojení a nezaspali od únavy. Zakašlanie ho vytrhlo zo snívania. Panicky sa pozrel na lovca, ten sa usmieval ako keby ho niečo potešilo. Nechápavo na neho pozrel. Pohľadom skĺzol po Liliho postave a zastal na jeho rozkroku. Lili sa pozrel tiež, aj keď už dávno vedel, že je tvrdý ako skala. A bolo to dosť vidieť. Zas tie nohavice neboli až také voľné a nezakrývali všetko. Rýchlo pozrel na Jurwisa či si to všimol, ale on sa stále venoval lovcovej rane. Zato lovec sa na ňom super bavil. Keby neboli pripútaný, tak by ušiel do kúpeľne. Takto musel myslieť na nechutné veci aby sa dostal do normálu. Lili si uvedomil závažný fakt, a to, že ak sa čo najrýchlejšie nezbavia pút, tak Gabriel bude jeho smrť.
"Tak hotovo. Deň a bude to zahojené ako vždy. No a teraz mi láskavo povedz do akej šlamastiky si sa dostal tento krát. A zveličuj!" Zažiadal Jurwis. Sadol si oproti pripútaným a nedočkavo čakal kedy lovec spustí. Ten vyzeral ako keby sa mu do toho nechcelo ale nakoniec predsa len začal rozprávať.
"...tak to je asi v skratke všetko. Teraz musím nájsť niečo čo by oddelilo naše putá a ja sa mohol venovať svojej práci. Tento tu ma iba zdržuje a ešte k tomu sme ľahký cieľ" Zakončil.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář