PH - 04
24. 3. 2013
Dobrý či zlý?
Neodolateľný, nádherný muž je upír!
"Oh môj bože," zhrozene Lili vykríkol a nevedel sa utíšiť. Triasol sa, celý zdesený sa snažil odtiahnuť od Gabriela, ale putá mu to veľmi neumožňovali.
"Vysaješ mi krv?" Odpoveďou mu bol ironický výraz na Gabrielovej tvári.
"Vyzerám ako právnik?" uštipačnosť v jeho hlase sa nedala prehliadnuť.
"Odpovedz mi! Zabiješ ma?" Gabriel popudene vzdychol a vážne sa opýtal:
"Ak by som zamýšľal ťa zabiť, nemyslíš, že by si už dávno bol mŕtvy?" pristúpil bližšie a zlovestne sa zaškeril, čo pochopil ako pokus ho postrašiť. A ak mal pravdu povedať darilo sa mu to! Voľnou rukou ho Gabriel pohladil tam, kde je krčná tepna. Po dotyku ľahučkom ako pierko ho zamrazilo.
"Pomysli si, mohol som ti vysať všetku krv, odhryznúť ruku a bol by som voľný." Lilimu sa oči rozšírili hrôzou. Gabriel sa len zasmial.
"Máš šťastie, nemám to v úmysle."
"Bez toho sarkazmu to nešlo?" opýtal sa Lili a odľahčene si vydýchol. Gabriel mal v jednom pravdu. Keby ho chcel zabiť, už by to dávno spravil. Takže nemôže byť až taký zlý. Z Adamových rozprávaní nepoznal nikdy, že by existovali dobrí upíry. Vždy to boli krvilační zabijaci, čo sa vyžívali v trápení svojej obete. Možno ani Adam nevie všetko.
"Jačal si tu ako hysterická ženská" vysmieval sa mu Gabriel. Červeň Lilimu zaliala líca.
"To je tvoja vina. Musel si ma tak vystrašiť? Pochop ma. Je toho na mňa veľa. Išiel som len vyviesť Adamovho psa, aby mu neroztrhal z pomsty boty. Ovalili ma po hlave a pripútali k upírovi. Prepáč, že som z toho trochu vedľa." Na jeho prekvapenie Gabriel zložil ruku z jeho krku a odtiahol sa od neho.
"Máš pravdu. Viem si prestaviť, že nie si zvyknutý, že na teba útočia bez príčiny." Z toho ako to povedal vytušil, že bol na podobné situácie zvyknutý. Lili sa otriasol. Nevedel si predstaviť, že by mal taký život ako má Gabriel.
"Neviem či som sa predstavil. Volám sa Lirian, ale vďaka bratovi, ktorý nevedel ako dieťa moje meno vysloviť, mi každý hovorí Lili." Gabriel prekvapene pozrel do jeho tmavomodrých očí a nepatrne kývol, že počul. Pozrel na dvere.
"Dobre. Mali by sme stadeto ujsť, kým slnko nevyjde vyššie." Prevŕtal Liliho pohľadom.
"Najhoršie je, že neviem, kam vedie táto chodba. Pre prípad, že vedie na otvorené priestranstvo a umriem, dá sa povedať, v mukách, lebo zhorím, požiadal by som ťa o láskavosť."
"Láskavosť?" zopakoval. Ten má ale nervy. Najprv ho straší a potom sa odváži žiadať ho o láskavosť? Hodil ironický úsmev.
"Pravdaže, prečo nie?!" Sledoval ako si Gabriel zvliekol z ľavej ruky prsteň a podal mu ho.
"Bolo by dobré, keby si si ho vzal a našiel strom." Lili si pozorne prezeral prsteň. Zlato bolo na viacerých miestach doškriabané, akoby sa s prsteňom nešetrne zaobchádzalo. Alebo skôr, akoby bola nespočetnekrát doráňaná ruka, čo ho nosila. Boli v ňom vsadené ploché rubíny a meč z diamantov, okolo neho listy zo smaragdov, navrchu zafírova koruna. Na prvý pohľad vzácna starožitnosť. Načo mu ho dal? Nevedel čo s ním má robiť, tak si ho dal do vrecka džínsov.
"Hocaký strom?" Gabriel prikývol.
"Hocaký. Potom povedz: Artemis, zjav sa v ľudskej podobe!"
"Artemis..." chcel to po ňom zopakovať, ale Gabriel mu položil ruku na jeho ústa.
"Pre milosť Diovu, vyslov to len, keď tu nebudem! Len čo to povieš, počkaj kým sa nezjaví veľmi vysoká červenovlasá žena a povedz jej, že potrebuješ ochranu pred Zelmanom." Lili zdvihol obočie.
"Chceš, aby som na moju ochranu privolal bohyňu?" znelo to iba jemu tak neuveriteľne?
"Ak to neurobíš dostane teba aj tvoje dvojča."
"Prečo ti na tom tak záleži?" zaujímal sa Lili.
"Je mojou úlohou chrániť ľudí pred démonmi. Toto robia temní lovci." Mal neprístupný výraz, ale podľa rozžiarených očí pochopil, že je toho veľa čo mu zatajil.
"Čo sú to démoni?"
"Sú to upíri užívajúci steroidy, zakomplexovaní, že nie sú bohovia. A teraz mi sľúb, že urobíš o čo ťa žiadam." Čudná požiadavka, ale vzhľadom na to, že bol pripútaný k upírovi, kto by si tu lámal hlavu nad tým, čo je čudné a čo nie?
"Dobre. Sľubujem."
"Fajn. Teraz utekajme." Nestihol sa ani spamätať a Gabriel ho chytil za puto na zápästí, vybehol s ním z dverí. Zabočili doprava a prebehli chodbou. Ako utekali po zhrdzavenej podlahe, napadlo mu, že sú zrejme v nejakej opustenej továrni. Na konci chodby boli schody, ktoré viedli dolu. Gabriel ho ťahal za sebou, kým nimi nezbehli. Vošli do obrovskej prázdnej haly s betónovou podlahou. Staré kovové steny boli miestami zhrdzavené tak, až presvitalo slnko. Gabriel sa stiahol do tieňa, preč od slnka. Mal trocha opálenú tvár, ale že prudko bežali na ňom vidieť nebolo.
"A čo teraz?" opýtal sa celý zadychčaný Lili. Hnevalo ho, že jeho ten beh tak odrovnal. Kým sa Lili vydýchaval Gabriel prešiel pohľadom po prázdnej továrni.
"Teraz by sa nám zišiel buď mobil, alebo keby niekde nablizku prechádzalo metro. Vedel som, že som mal vziať to miesto v New Yorku" začal si Gabriel sťažovať. Prekvapene na neho pozrel.
"Miesto? Chceš povedať, že poľovanie je normálna profesia?" lovec mu prikývol.
"Áno, je. Dokonca mi za to ešte aj platia."
"Kto ťa platí?" opýtal sa. Ale odpoveď nedostal pretože Gabriel zrazu stuhol a vyzeral ako keby sa započúval. Lili stíchol a snažil sa zachytiť tiež nejaký zvuk. Po chvíli počul vonku nejaké kroky. Gabriel ho zatiahol hlbšie do tieňa a načúvali. Voľnou rukou Liliho objal okolo pliec a pritiahol k sebe. Ten zmeravel, chrbtom bol totiž celkom pritisnutý k lovcovej hrudi a zaplavila ho vlna túžby, ktorá nebola na mieste. Ohrieval ho telom a premáhal ho jeho drsná, mužná aura sily. K tomu ho ešte omamovala aj príjemná vôňa kože a santalového dreva. Túžil po tom lovcovi. Zošalel si? Ten chlap je upír! To hej, ale sakramentsky sexi upír! Lili sa snažil utíšiť svoje rozbúrené hormóny. Nie je možné, aby túžil po neznámom chlapovi. Veď to nie je dlho čo sa rozišiel s Davidom. Jeho pôst netrval dlho. Nevedel si vysvetliť svoje pocity.
Bol tak blízko, že Gabriel nevládal dýchať. Rozbúrené zmysly cítil každým kúskom tela. Počul, ako sa Lilimu rozbúchalo srdce, cítil, ako mu vyschlo v krku, ba čo viac, s pôžitkom prežíval jeho túžbu. Jeho chúťky tým ešte vzrástli, a to mu pripomenulo, prečo zvyčajne prítomnosť mužov ani žien nevyhľadával. Prekliaty Zelman!Zanadával v duchu. Bolo čoraz náročnejšie spamätať sa a uvedomiť si, prečo ho nemôže mať. Ešte ťažšie zabudnúť na jeho vôňu. A ako sa pohyboval - ako dokonalý tanečník! Jeho pružné telo bola symfónia pôvabu, predstavoval si ho ako na ňom Lili sedí a on mu dáva rozkoš ako nikto iný. V rozkroku ho tlačilo, až ho to bolelo. Nespomínal si, kedy mal takú silnú erekciu. Nebolo ľahké premôcť sa a nepobozkať ho. Nepriložiť pery na jeho krk a nevdychovať jeho príjemné teplo a zároveň...V tom jeho snívanie prerušil zvuk z vysielačky.
"Stavbár," zašepotal Lili a urobil rýchly pohyb k oknu. Zasykol a strhol ho späť do prítmia.
"Prepáč," povedal kajúcne. Zabudol, že Gabriel je upír. Prisunul sa bližšie k oknu, ale tak, aby sa nedostal na slnko.
"Hej!" skríkol Lili, keď uvidel muža niekoľko metrov od nich, ako niečo majstruje na starom traktore. Oslovený zdvihol hlavu a až po chvíli sa zatváril prekvapene. Zamračil sa, podišiel k oknu a pozrel dnu. Prižmúril oči, aby ich lepšie videl.
"Čo tu hľadáte? Tu je cudzím vstup zakázaný."
"Je to na dlhé rozprávanie," povedal Lili.
"Aby som bol stručný, nechali nás tu. Nemáte náhodou mobil?" Stavbár sa mračiť neprestal, ale mobil mu otvoreným oknom podal. Lovec mu ho okamžite vzal z ruky.
"Daj ho sem!" ozval sa podráždene. Posunul sa, aby naňho nedočiahol a vyťukáva číslo a nevšímal si ho.
"Kde to sme?" opýtal sa stavbára, keď si mobil položil na ucho.
"V starej Jasovskej fabrike."
"V Kodelli?" Lili udivilo, že to tu lovec pozná. Celý život tu žil a o tomto mieste za mostom nemal ani potuchy.
"Tak je," povedal stavbár. Lovec prikývol.
"Haló," povedal do mobilu,
"to som ja. Som v Jasovskej fabrike v Kodelli. Vieš, kde to je?" odmlčal sa a počúval kohosi na druhej strane linky. Pozoroval ho. Bolo prekvapujúce, že pri rozprávaní mu nebolo vidieť tesáky. Skrýval ich dobre. Keď sa tak na tým zamyslel: ako môže byť upír opálený a príjemný na dotyk? Ako to, že má pulz a že mu bije srdce? Upíri sú predsa studení, sú to bledí "nemrtví"!
"Áno," povedal lovec.
"Potrebujem aby si ma odtiaľto odviezol. Najlepšie keď je slnko ešte nízko." Vypol mobil a hodil ho späť stavbárovi.
"Tak to nie!" zvolal Lili pobúrene, vystrčil ruku z okna a opäť požiadal od mobil.
"Aj ja si potrebujem zavolať."
"Komu?" ozval sa lovec hrozivo.
"Nevidím dôvod prečo by som ti to mal povedať. Ani ty si sa mi nezdôveril s tým komu si volal." Odpovedal a začal vyťukávať číslo. Lovec mu mobil vzal.
"Kým sme pripútaný, tak mám do toho čo hovoriť. Bratovi volať nebudeš. Ako mu chceš našu situáciu vysvetliť? A dopredu ti hovorím, že ja mám svoj život rád a nechcem o neho prísť, pretože si tvoj brat bude myslieť, že najlepšie ako ťa oslobodiť je zabiť ma." Dopovedal a podal mu mobil. Lili sa na neho mračil. Potom si povzdychol a mobil vrátil stavbárovi.
"Ďakujem vám." Chlap si pripevnil mobil k opasku a prísne na nich pozrel.
"Počujte, vy dvaja, mali by ste odtiaľto vypadnúť. Táto..." Lovec zdvihol ruku a stavbárovi sa z očí stratil výraz, ostali prázdne.
"Táto budova je prázdna. Robte si tu čo uznáte za vhodné." Muž bez slova odišiel.
Ovládanie mysle? Lili pozrel na lovca s otvorenými ústami. Samozrejme, že to vie. Veď je to upír.
"Na mňa to radšej nepoužívaj," poznamenal.
"Neboj sa. Pri tvojej silnej vôli to ani neúčinkuje" odpovedal mu s úsmevom lovec.
"To je dobre."
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
